Σ Orionis je hviezda tretej magnitúdy nachádzajúca sa v blízkosti hviezdy Alnitak. Orión je pre svoju symetriu jedno z najkrajších súhvezdí nočnej oblohy. ORION Domáce potreby pôsobí na českom trhu už viac ako 25 rokov, patrí k najpredávanejším a ponúka viac ako kusov domácich potrieb. Pretože súhvezdie Orióna je veľmi jasné a známe, s jeho názvom sa možno v astronómii, ale orion tip stávková kancelária aj mimo nej, často stretnúť. To znamená, že je veľmi jasné a výrazné, ťažko si ho možno s niečím pomýliť a slúži ako odrazový bod na hľadanie menej výrazných súhvezdí.
Vďaka jasným hviezdam a výraznému obrazcu predstavuje Orión dôležitý orientačný bod medzi zimnými súhvezdiami. Dve jeho najjasnejšie hviezdy, Betelgeuze a Rigel patria medzi desať najjasnejších hviezd oblohy. Značka ORION Domáce potreby sa snaží ponúkať komplexný sortiment domácich potrieb vrátane značkového riadu a kuchynského náčinia vo vysokej kvalite v súlade so súčasnými trendmi v gastronómii. Výskyt tohto súhvezdia v emblémoch kozmických misií je však menej častý ako napríklad výskyt asterizmu Veľký voz. Podľa Orióna bolo pomenované galaktické rameno, v ktorom sa nachádza aj slnečná sústava ako Rameno Orióna. Prostredná hviezda Alnilam je skoro rovnako vzdialená od dvoch susedných hviezd, čo opäť platí aj pre rozmiestnenie pyramíd.
- Struve 747 je optická dvojhviezda, ktorej zložky majú zdanlivú magnitúdu 5 a 6.
- V samotnej blízkosti Konskej hlavy leží reflexná hmlovina NGC 2023.
- Takisto patria medzi členov obrieho molekulového mraku tiahnuceho sa Oriónom.
Podľa R. G. Bauvala by tri pyramídy v Gíze mohli predstavovať tri hviezdy Oriónovho pásu. Všetky zimné súhvezdia vo všeobecnosti ležia juhozápadne od Veľkého voza. Orión patrí, podobne ako Veľký voz, k základným orientačným obrazcom na oblohe. Slabší prúd má vedľajší radiant asi o 3° severnejšie a jasnosť meteorov je o magnitúdu (čiže dvaapolkrát) menšia. Meteory vyletujú z blízkosti hviezdy Chí Orionis, ale radiant sa pozvoľna posúva na východ k súhvezdiu Blížencov.
Oriónov meč leží asi v polovičnej vzdialenosti medzi Mintakom a Saiphom, trochu východne od ich vzájomnej spojnice. Ide o skupinku troch veľmi slabých hviezd, podstatne slabších a navzájom bližších ako Oriónov pás. Oriónov meč (prípadne sa pokladá za pošvu jeho meča, za predpokladu, že lovec drží meč vo svojej ruke) je ďalším nápadným asterizmom v tomto súhvezdí. Najvýchodnejšia a najnižšie položená hviezda Oriónovho pásu je ζ Alnitak alebo Alnitah, čo sa takisto prekladá ako „pás“. Asterizmus je nápadná skupina hviezd z jedného (ako v tomto prípade) alebo z viacerých súhvezdí, ktorá uľahčuje orientáciu na oblohe. V mape atlasu Uranometria predstavuje táto skupinka hviezd (bez 11 Orionis) zase zvieraciu kožu prehodenú cez Oriónovu ruku.
Ten sa nachádza v odstupe 4,4“ a má jasnosť 5,6 magnitúd. Meno Bellatrix sa však prvýkrát objavilo v súvislosti so súhvezdím Povozník, v ktorom pomenúvalo jeho najjasnejšiu hviezdu dnes známu ako Capella. Je treťou najjasnejšou hviezdou súhvezdia a dvadsiatou siedmou najjasnejšou hviezdou oblohy. Je to červený nadobor, veľmi hmotná hviezda v záverečnom štádiu svojho vývoja, ktorá sa nafúkla do gigantických rozmerov. Dve jeho hviezdy dokonca patria medzi 10 najjasnejších hviezd oblohy.
Hmloviny
V súhvezdí sa nachádza ešte množstvo dvojhviezd. V skutočnosti sú to dve hviezdy a tretí objekt, ktorý vyzerá ako zahmlená hviezda, je Trapéz vo Veľkej hmlovine v Orióne spolu s okolitou hmlovinou. Je to dvojhviezda, ktorej hlavnou zložkou je žeravý nadobor spektrálnej triedy O. Mintaka je známa tým, že je to jedna z mála jasných hviezd, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti svetového rovníka. V súhvezdí Orión sa nachádza asterizmus Venušino zrkadlo.
Hmloviny
V hmlovine NGC 1977 sú dve jasnejšie hviezdy 42 a 45 Orionis. M 43 leží v tesnej blízkosti M 42 a má tiež jej žiarivo červenú farbu. Tmavá medzera prachu niekedy nazývaná „Rybia papuľa“ oddeľuje Veľkú hmlovinu v Orióne od menšej emisnej hmloviny M43, niekedy nazývanej De Mairanova hmlovina. Veľká hmlovina v Orióne je pravdepodobne astrofotografmi fotografovaná častejšie, ako ktorákoľvek iná hmlovina. Vďaka polohe vo výraznom Oriónovom meči ju možno nájsť veľmi ľahko. Celkový počet hviezd, ktoré do nej patria, je vyše 1000.
Zenitová hodinová frekvencia v maxime je okolo 30 meteorov a ich priemerná jasnosť sa pohybuje okolo tretej magnitúdy. V blízkosti Oriónovej ruky sa nachádza radiant meteorického roja Orionidy. Pravdepodobne tiež patrí do rozsiahleho komplexu hmlovín, z ktorého sa hviezdy asociácie zrodili.
Struve 747 je optická dvojhviezda, ktorej zložky majú zdanlivú magnitúdu 5 a 6. Keďže sprievodcovia sú umiestnení okolo hviezdy A približne v jednej rovine, v ďalekohľade to vyzerá, akoby hlavnú hviezdu obiehali planéty. Je to päťhviezda, ktorej 4 zložky rozoznáme aj malým ďalekohľadom s priemerom objektívu 8 cm. Významná hviezda Oriónovho meča je modrastá Hatysa, ι Orionis, ktorá je dvojhviezdou.
V blízkosti tejto hmloviny objavil amatérsky astornóm Jay McNeil ďalšiu hmlovinu, ktorá na snímkach pred septembrom 2003 nebola vôbec viditeľná. Medzi ďalšie hmloviny, ktoré sú súčasťou Oriónovho komplexu, patrí modrá reflexná hmlovina M78. Modrá farba týchto hmlovín je spôsobená rovnakým javom ako modrá farba oblohy. Fotografické snímky ukážu aj vonkajšie veľmi slabé časti hmloviny, ktoré sa vizuálne nedajú pozorovať. Jej vzdialenosť od Slnka je len svetelných rokov, Má priemer 30 až 50 svetelných rokov a nám sa pri tejto vzdialenosti javí ako objekt s veľkosťou 85 × 60 oblúkových minút.
Ďalšou otvorenou hviezdokopou je o málo jasnejšia NGC 2194 v severovýchodnej časti súhvezdia. Pomerne jasná otvorená hviezdokopa NGC 2169 (magnitúda 5,9) v severnej časti súhvezdia sa vyznačuje tým, že svojím tvarom pripomína číslo 37. Skutočný priemer hmloviny je 280 ly a jej vzdialenosť od Slnka asi ly. Tvorí ju ionizovaný plyn, ktorý je vytláčaný žeravými hviezdami Oriónovej asociácie, hlavne Trapézom. Celé súhvezdie obopína mohutná rozpínajúca sa guľová vrstva emisného vodíka, ktorá je známa ako Barnardova slučka prípade Barnardov prsteň.
